k veci131. Nie som si celkom istý, ktorý motív tu bol ťažiskový. Nečakané nanebovstúpenie troch percent populácie, spochybňovanie božej existencie alebo pohľad na obyčajnú ženu a jej vyrovnávanie sa so zvláštnou situáciou? Všetky sú totiž schopne prepojené a tvoria zaujímavý celok. To, čo sa najprv zdalo ako čisté sci-fi, sa neskôr mení na sondu do vnímania sveta staršej ženy. Ako to už býva zvykom, aj tomuto textu by prospela lepšia znalosť pravopisu či štylistiky, napr. pri vykaní. Keďže hlavná postava je slovenčinárka, patrilo by sa, aby ovládala tieto zákonitosti, inak poviedka stráca na autentickosti.

 

132. Poviedka ma svojím dejom celkom pohltila, a to je v podstate celkom jednoduchá. Aj tu ale asi platí, že práve v tom sa skrýva krása. I keď to je asi prisilné slovo vzhľadom na námet. Pätnásťročná Lucka naletí takmer dvakrát staršiemu Martinovi, ktorý ju obalamutí sladkými rečičkami. Ach, tá mladícka naivita... Musím povedať, že autori ich komunikáciu a Luciino postupné namotávanie zvládol na výbornú. Mám za sebou kvantum tínedžerských romancí a môžem zodpovedne vyhlásiť, že toto bolo omnoho lepšie ako žvásty, čo u nás bežne vychádzajú. Lucka sa primerane a logicky mení z dievčaťa s nadhľadom na podmanenú osobu bez rozumu. Čitateľ priam dúfa, že to dobre dopadne, ale vďaka úvodu vie vopred, o čo ide. To je trochu škoda, krátky prológ je písaný tak, že musí byť každému jasné, na čo má Martin v skutočnosti chuť. Autor sa tým pripravil o možnosť prekvapenia. A aj tie čiarky by ho mohli viac poslúchať...

 

133. Poviedka o siréne snažiacej sa preniknúť do sveta ľudí naráža na autorovu snahu všetko dôkladne vykresliť. Pasáže o Leslienom vyčíňaní sú napísané obstojne, ale zvyšok tvorí niekedy pocitovo nekonečné opisovanie toho, ako objavuje vymoženosti civilizovaného sveta. Pre dej a jeho vyvrcholenie je to prakticky nepodstatné, je teda zbytočné venovať tomu toľkú pozornosť. Aj láska medzi Leslie a Jacksonom bola akási silená a neprirodzená. Neveril som, že sa tak hlboko zamiloval do beštie, čo mu pred očami krvilačne skántrila kolegov a potom ďalej vyvádzala aj na pevnine. Teda ak nebol v skryte duše rovnaký psychopat. Aspoň že štylistika a pravopis boli na prijateľnej úrovni. Miestami by si však rozsiahlejší text zaslúžil väčšie členenie na odseky.

 

134. Skvelá fantasy poviedka o dobytí mesta nebezpečnými tvaromágmi. Užíval som si každú vetu, autor má talent udržať vás v napätí aj pri opise bežných vecí. Robí to zaujímavo a s ohľadom na čitateľa. Postavy, aj keď pre krátkosť textu nemajú veľa priestoru, si vás získajú. Oceňujem aj to, že netušíte, kam príbeh povedie a ako skončí. Boje a mágia vyznievajú uveriteľne a nie ako paródia, čo sa žiaľ, v dielach sem-tam vyskytne. Ťažisko je práve na nich, je tu naznačené pozadie celého magického sveta, čo by si možno zaslúžilo väčší prienik. Som však spokojný, konečne po istom čase vydarená poviedka v tomto žánri.

 

135. Typická duchárčina, ktorá neprináša nič nové, ale (aspoň v úvode) milo prekvapí dobre vybudovanou atmosférou. Začína zhurta, mladý chalan chce utiecť z bytu, ale neznáma ho sila ho udržuje vnútri a ničí všetko, čo jej príde pod ruku. Potom počiatočne nastolená akcia trochu upadá, no dočkáme sa niekoľkých podarených momentov, ako entity v zrkadle či dušu snažiacu sa zabiť spiace telo. Postupne sa dynamika vytráca, záver bol ako vystrihnutý z kriminálok, kde páchateľ držiaci zbraň začne hrdinom vykladať, čo a prečo vlastne robil, akoby bol na skupinovej terapii. Autor sa tohto mohol vyvarovať, dlhší prehovor po predošlej prevahe autorskej reči pôsobil skôr rušivo, i keď chápem, že bolo treba vysvetliť, čo je vlastne vo veci.

 

136. Zase upíri. Teda jeden. Ale aspoň sa ocitol v zaujímavejšom prostredí, a to počas druhej svetovej vojny, počas ktorej padlo sedem Nemcov do ruského zajatca. A nikto nemôže byť – a ani nie je – v bezpečí pred krvilačnou bytosťou. Ide v podstate o klasickú postupnú vyvražďovačku, ale autorovi sa nedá uprieť znalosť reálií, vďaka čomu je príbeh omnoho pútavejší a má lepšiu atmosféru ako iné, podobne ladené poviedky pracujúce s tínedžermi. Nech si však dá autor pozor na slová front a fronta, pretože to druhé je jednak české slovo, a jednak ide u nás o hovorové označenie radu, takže ich zámena vyvoláva v texte nechcene zábavné asociácie. Ale tých bohemizov by sa našlo viac, napr. kľudný, doprovod, atď. Inak je ale štylistika na dobrej úrovni, autor využíva bohatosť slovnej zásoby v plnej miere.

 

137. Odvážna bojovníčka bojuje proti temnej démonskej sile a zvíťazí. Veď ako inak. Vzhľadom na častý námet aj priebeh deja a nie veľmi originálne postavy ma poviedka nebavila. Nepreliezla cez priemer, neponúkla nič nové a rýchlo skončí v zabudnutí. Aspoňže brat hrdinky na konci umrel, už som sa bál, že to bude priveľmi presladené.

 

138. Prvá poviedka, ktorá sa zaoberá vlkolakmi. Už som ani nedúfal. Spolu s upírmi ich považujem za základ fantasy pre mladých (áno, je to evidentný vplyv Twilightu a Upírskych denníkov, v lepšom prípade série Underworld). Nejde však o romantickú brečku, ale o kvalitnejší príbeh postavený na trojici výskumníkov, z ktorých jeden sa dočká premeny. Dej je zasadený do rumunských Karpát, čo samo osebe poskytuje ohromný priestor na vybudovanie primeranej atmosféry. A celkom sa to podarilo. Najmä úvodná pasáž o stopovaní vlkolaka v nočnom lese dokáže čitateľa príjemne navnadiť. A nedošlo ani k postupnému úpadku, ako sa to neraz stane pri iných poviedkach. Autor jasne definuje začiatok, prostriedok a koniec, takže príbeh je vyvážený a baví vás po celý čas.

 

139. Keď som uvidel názov, trochu som sa zhrozil, že už v ňom je chyba. Ale nie, išlo o autorský zámer, ktorého zmysel sa odhalil v celej svojej kráse. Ej, to bola teda jazda. Hrozná predstava o možnej budúcnosti, rozpínavosti Slovenska a vzostupe strany, ktorá vyvoláva asi najväčšie reakcie. Cez hlavnú postavu zaznieva odpor voči jej predstaviteľom aj posluhovačom, niekedy autor zachádza až do prílišných explicitností, čo zas textu viac škodí než prospieva. Vulgárnosti majú byť použité funkčne... Inak sa mu však podarilo vystihnúť mnohé črty, ktorých obmeny kolujú vo veľkom aj na sociálnych sieťach. Sám príbeh je jednoduchý, no podaný pútavo a čitateľ je zvedavý, kam to celé dospeje.

 

140. Milá, úsmevná poviedka o chlapcovi a samičke ovce s mužským menom s absolútne neženským správaním. Znie vám to zmätočne? Na prvé počutie možno, ale dej je veľmi jednoduchý, a pritom zábavný. Ovca Dušan presvedčí gamblera Ignáca, že je vyvolený, aby zachránil svet, a tak sa vydávajú na nočnú výpravu. Jadro teda tvoria udalosti a rozhovory medzi týmito dvoma postavami. Okrem záverečného súboja s capom vám nič extra v pamäti neutkvie, u mňa sa v nej usídlili ešte dve nezrovnalosti. Ako dokázal Igy len tak vyliezť do okienka vo výške dva metre a ešte tadiaľ neskôr prepchať aj Dušana? A tiež som si nevedel predstaviť, ako sa mohla niekoľko metrov kotúľať (!) skriňa po tom, čo do nej nechtiac narazila ovca. Chce to ešte trochu práce s textom aj s nápadmi a autor bude časom na dobrej ceste.